Dá sa povedať, že keď sa u bábätka priberanie na hmotnosti, dovtedy inak pravidelné, spomalí prípadne zastaví, dieťatko si pýta častejšie papať, zvyčajný čas dojčenia alebo množstvo mlieka sa mu zdá málo, zrejme je čas začať s príkrmami. Zvyčajne je to obdobie okolo 6. mesiaca života u detí kojených a ukončeného 4. mesiaca u detí na umelom mliečku. Vtedy už väčšinou dosahujú deti hmotnosť 6kg a viac, objavujú svet nielen z polohy na chrbátiku, energetický výdaj, a tým samozrejme aj potreba prijatej energie podstatne stúpa. Ako teda začať? Dnes už postup nie je taký opatrný a pomalý, ale postupnosť ostáva.
Prvé býva mrkvové pyré ako náhrada obedňajšej dávky mlieka. Do vody vhodnej pre dojčatá ( na trhu je množstvo kojeneckých stolových vôd, zvyčajne balených do fliaš s ružovou vinetou a ružovým vrchnáčikom – Lucka, Drobček… ), príp. filtrovaná voda ( z filtr. konvíc Brita a pod.) dáme variť očistenú mrkvu – stačí jedna väčšia alebo 2-3 malé, bez pridania soli či čohokoľvek iného. Niektoré maminky preferujú varenie zeleniny na pare. Vtedy dáme do menšieho hrnca trochu vody, rozprestrieme parák ( samozrejme ten istý ako na naparovanie knedlí alebo buchiet, prípadne je možné si kúpiť osobitne len na varenie pre bábätko kvalitný nerezový ) a poukladáme doň kúsky načistenej mrkvy. Prikryjeme a varíme domäkka. Po uvarení mrkvu prepasírujeme v hustom sitku – vidličkou alebo iným užitočným “pučidlom”. No a ostáva už len dúfať, že to drobcovi zachutí. Samozrejme, prvá ochutnávka neuspeje u žiadneho bábätka, ale skúšať to budeme predsa ďalej. Za úspech sa považuje každá spapaná lyžička ( zistíte to, keď sa dovtedy žlté “kako” zafarbí dočervena ).
Maminky, väčšinou táto príde aj po mesiaci a viac ! Kým dieťa nespapá tento obedňajší príkrm v takom množstve, že mu stačí ( 100 – 200g ), môžme po nakŕmení ponúknuť stále jeho mliečko, aby neostalo hladné. Každopádne nový druh zeleniny alebo neskôr aj ovocia skúšame ponúkať aspoň 3 dni, aby sme mohli spozorovať prípadnú precitlivenosť.
Ako druhé po mrkve to skúšame so zemiakom. Postup je rovnaký, len v hrnci nebude osamotená mrkvička, ale už si tam budú bublať zeleninky dve. Aj so zemiakom to skúšame aspoň 3 dni. S touto zeleninou začíname preto, lebo výskyt alergie na tieto potraviny je skutočne výnimočný a na rozdiel od ovocia, zelenina nie je typicky sladká a dieťa si tak môže privykať na prirodzené chute. Ak by sme ako prvé ponúkali ovocie, mohlo by sa stať, že dieťa bude neskôr odmietať iné, nesladké chute.
Ďalšími v poradí sú kaleráb, petržlen, cukina, patizón, baklažán, tekvica. batát. Zeler alebo paradajky môžu alergizovať, preto ich podávanie odporúčame až po 1 roku. Rovnako aj zeleninu, ktorá môže spôsobovať bolestivé nafukovanie, ako karfiol, brokolica, kukurica, hrach, či zelené fazuľové struky podávame až v období, keď je dieťa na novú stravu ako – tak zvyknuté, vyprázdňovanie zmiešanej stravy je upravené a pravidelné a nemá problémy s prijímaním viaczložkovej stravy.
Asi 3-4 týždne od začatia s príkrmami môžme zaradiť mäsovo – zeleninové kombinácie. Najčastejšie vo forme polievky, keď do vody dáme variť kúsok mäsa, asi 20g, vodu necháme zovrieť, nech sa mäso “ zatiahne” a keď voda zovrie, prisypeme kúsky zeleniny, ktorá sa varí kratšie a keď je hotová zelenina, je už aj ten malý kúsok mäska istotne dostatočne uvarený. Vhodné sú spočiatku biele mäsá – kuracie, morčacie, králičie, ale aj chudé bravčové. Neskôr pridáme aj kvalitné hovädzie, sladkovodné ryby. Morské ryby až po 1. roku života. Ak máte zdroj domácej hydiny a vajec, zeleniny a ovocia, je to úplne najlepšie.
Po 7.mesiaci jedenkrát do týždňa je vhodné dávku mäsa nahradiť vareným žĺtkom – bielok ako možný silný alergén podávame až po 1. roku – u detí, ktoré nejavia ani najmenšie známky neznášanlivosti dovtedy zavádzaných potravín, ponúkneme trochu skôr. Do prvého roku pokrmy nesolíme, nekoreníme, možno používať maximálne mletú rascu, fenyklové semiačka, s mierou majorán, v žiadnom prípade nie mleté čierne korenie, mletú papriku, orientálne korenie a karí. A, samozrejme, minimálne soli. Nie je potrebné jedlá a vývar ochucovať vegetou a už vôbec nie s obsahom glutamanu sodného, rovnako ani iné ochucovadlá.
Ovocné pyré sa začína podávať u kojených detí behom 7. mesiaca, u nekojených behom 5. mesiaca, zvyčajne namiesto dopoludňajšieho mlieka, teda ako desiatu. Začíname druhmi, ktoré sú pre naše zemepisné pásmo typické, a teda našej populácii najbližšie: jablká, hrušky, marhule, broskyne, melon – zachladený je výborná pomôcka pri prerezávaní zúbkov, jeho chlad a obsah vody výborne ako hryzadlo na bolestivé ďasienka, ale aj banán, keďže ho aj tak majú deti skoro najradšej. Pozor na citrusové plody, kiwi, jahody a silne aromatické ovocie ako mango, papája, ananás, hrozno pre jeho možné vdýchnutie nechávame až na obdobie, keď dieťa samostatne sedí a nemá problémy prehĺtať aj väčšie kúsky. Ovocie musí byť prvotriedne, vždy patrične umyté, očistené a spočiatku i olúpané ( aj jablká, hrušky, broskyne, marhule ).
Od 9. mesiaca sa dá ovocie kombinovať s jogurtom, ktorý je nesladený, bez želatíny a škrobu, najlepšie s probiotickou kultúrou a bio. Dôverujem tu slovenským potravinám a pre deti je slovenský jogurt úplne naj ( Bánovecká, Levická, Sabinovská, Tatranská, Zvolenská a ďalšie mliekárne sú vždy dobrou voľbou)
Lepok – dnes platí, že pod rúškom dojčenia je fajn ho začať podávať aj pred 7.mesiacom. Obsahuje ho pšenica, jačmeň, ovos, žito a všetky výrobky z týchto obilovín. Dovtedy má dieťa dostávať výhradne bezlepkovú ryžu, pohánku, pšeno, amaranth, cirok, quinoa, tef. Na zahustenie polievok sú ideálne ryžové, pohánkové, špaldové, vločky, kukuričná alebo špaldová bio kaša, ktoré stačí po vypnutí polievky len vmiešať do horúcej polievky, netreba už variť.
Stravovanie detí je spočiatku rozdelené do asi 7 porcií, neskôr až v roku sa počet jedál znižuje na 5. Pozor na prekrmovanie detí, pri nadbytku môže byť nepokojné, mať bolesti brucha, ťažkosti s vyprázdňovaním, môže zvracať a pod. V prvom polroku života by malo dieťa priberať na váhe 150 – 300g za týždeň, v druhom polroku je prírastok na váhe asi polovičný, teda do 150g za týždeň.
Do prvého roka by strava mala byť chuťovo prirodzená, neprisládzaná, nepresolená. Nepoužívajte med, ani repný cukor, žiadne umelé priemyselne vyrábané ochucovadlá.
Nepodávajte orechy, oriešky, mak, kakao, čokoládu, huby, jahody, ríbezle, černice, egreše, višne, kiwi, citrusy, vaječný bielok, zeler, ryby. Nepodávame často tvaroh pre jeho vysoký obsah bielkovín a tým vysokú záťaž pre obličky. Žiadne syntetické vitamíny, pokiaľ to zdravotný stav nevyžaduje, žiadne prostriedky na podporu funkcie niektorého z vnútorných orgánov. Nepodávajte údeniny, sú totiž zdrojom dusičnanov a nitrózoamínov, pozor na potraviny na povrchu solené – rôzne pletenky, bagety, alebo posypané semiačkami, aby sa predišlo ich vdýchnutiu.
Denná spotreba mlieka materského alebo umelého je okolo 500 – 600 ml, keďže mlieko nie je nápoj, ale potravina. Na dodržiavanie pitného režimu sú najvhodnejšie nesladené detské čaje ( pozor na obsah rôznych bylín), čerstvé ovocné a zeleninové šťavy riedené kojeneckou vodou, čistá kojenecká prevarená voda, od 6.mes aj neprevarená, ale z bezpečného vodného zdroja ( v BA máme vodu vhodnú na priame pitie) Ponúkajme mnoho potravín, ktoré si dokáže zobrať samo ( kúsky zeleniny, ovocia, chlebík).
Ak máte u dieťaťa potvrdenú alergiu na potraviny, dojčite dôsledne najdlhšie ako sa dá, zo stravy vylúčte všetky potenciálne alergizujúce potraviny ( uvedené ako potraviny, ktoré nepodávať, viď vyššie ) a pri zavádzaní nových príkrmov postupujte obzvlášť opatrne a pomaly. Alergia s môže prejavovať formou kožnou, črevnou, alebo cez dýchací system- tzv hlienenie, chronická nádcha, kašeľ)
Až po prvom roku postupne zaradíme takmer všetko to, čo sa v domácností konzumuje. Postupne sa zaradia citrusy a iné ovocie, ostatná zelenina ( kel, kapusta, karfiol a brokolica, strukoviny, sójové výrobky, tofu, sladenie medom, celé vajíčka, mak. orechy,ryby. Už aj v prvom roku existuje veľa možností a kombinácií, aby boli aj deti spokojné a sýte, nemusia predsa ochutnať všetko, čo existuje už za 12 mesiacov svojho života. Kým môžme mať zásadný vplyv na stravovanie našich detí, dbajme na to, aby bol ich jedálniček bohatý na živiny, aby v ňom nechýbala žiadna základná zložka, resp. aby neprevládali tie, ktoré nie sú pre plnohodnotný vývin nevyhnutné. Dajme im pevný základ pre vývoj systému imunitného, nervového, srdcovocievneho, tráviceho, vylučovacieho a i.
To, ako začíname s príkrmami, máme za sebou. Pre pripomenutie – po 6. mesiaci kojené a po 4. mesiaci nekojené deti, keď vedia sedieť s oporou a prehĺtať menšie sústa, začíname jednozložkovým príkrmom ( varená alebo na pare pripravená mrkvička s trochou kojeneckej vody, v ktorej sa varila, prepasírovať cez sitko alebo inak rozmixovať na pyré ), zvyčajne namiesto obedňajšej alebo dopoludňajšej dávky mlieka. Na 3. – 4. deň pridáme k mrkve do vody zemiak. Za ďalšie 3 – 4 dni pridáme tretiu zeleninku ( petržlen, kaleráb, cukinu, baklažán, tekvicu, patizón ), potom ďalšiu a ďalšiu, čomu hovoríme stále zeleninové pyré. Keď ako – tak zvládne vaše dieťatko spapať toto, asi po mesiaci ( teda kojené deti po 7. mes., nekojené po ukončenom 5. mes.), skúsime ako desiatu namiesto mliečka pripraviť pyré ovocné ( krátko v kojeneckej vode podusené ošúpané odjadrené jablká ), opäť 3 – 4 dni rozostup medzi pridávaním ďalšieho druhu ovocia ( hruška, marhuľa, broskyňa, banán – nie citrusy, jahody, tropické ovocie ako mango, kiwi, figa… ). Rovnako v tomto mesiaci môžme k zeleninke na obed pridať kúsok mäsa – biele hydinové, králik. Neskôr samozrejme aj chudé kvalitné bravčové, hovädzie, teľacie. To už je mäsovo – zeleninový príkrm. Ryby do ukončenia prvého roka nedávame pravidelner, ale občas ochutnať je fajn, po prvom roku môžme jedálniček spestriť sladkovodnými rybami ( kapor, pstruh, zubáč… ).častejšie..Maminky, ale dôsledne pozor na kosti, ktoré ryby majú ! Mäso odhadujeme tak na 20g denná dávka, neskôr samozrejme viac, 40 – 60 g. Jedenkrát týždenne nahradíme porciu mäsa vareným žĺtkom ( bielok až do ukončenia prvého roka pravidelne nedávame ! ). Čo sa mne osvedčilo, aby som si uľahčila denné varenie čerstvého obeda pre môjho drobca, plátky kuracích alebo morčacích pŕs, panenky alebo hocijaké mäso, ktoré som drobcovi chcela pripravovať, som si nakrájala na malé asi 4 – 5cm kúsky, osobitne každý zabalila do malého kúska igelit. sáčka a dala do mrazáku. ( Mala som to oddelene v plastovej priesvitnej miske, ktorá mi ostala po nejakej zelenine alebo ovocí, ako to v supermarketoch balia, veď to poznáte ). Potom som už len každý deň tesne pred varením obedíka vybrala jeden takýto malý kúsok mäska, ešte zmrazený hodila do kojeneckej vody v hrnci, nechala zovrieť, a k takémuto „zatiahnutému “ už trošku uvarenému mäsu pridala zemiačik, ďalšiu zeleninku, trošku rasce alebo feniklových semiačok alebo majoránu a nechala povariť. Taký malý kúsok mäsa sa uvarí pomerne rýchlo, zeleninka je tiež hotová za chvíľu. Vaječný žĺtok som po uvarení buď vmiešala do zemiakovej kašičky (samozrejme vymiešanú s mliečkom, aké dieťa pije, teda buď odstriekané materské alebo svoje umelé mliečko, stačí troška , namiesto masla trochu vody, v ktorej sa zemiaky varili aj s rascou).
Lepok je obsiahnutý v pšenici, ovse, jačmeni, špalda – ale táto je dobre tolerovaná a veľmi zdravá, teda cestoviny, múka, vločky, pečivo.. Vločky rovnako len ryžové, pohánkové, nie ovsené. Nie je potrebné pridávať do jedál škrob, zápražky či iné zahusťovanie, dá sa to aj bez nich. Ak už však musíte, tak škrob zemiakový či kukuričný, ale pokúste sa vydržať aspoň do toho 1 roka.
Po úvodnom období príkrmov je super ponúknuť z pečiva rožok, chlebík, nie čerstvo upečené, tie ešte dokvasujú v črevách. Prosím nepodľahnite sladkým pľundrovým dopekaným sladkým pochúťkam plnených akože ovocím, čokoládou, pudingom a z lístkového cesta. Ale z dlhodobého hľadiska skúsme naučiť deti na hodnotné celozrné pečivo. Stále ale dávame pozor na rôzne zrná, oriešky, jadrá, ktorými býva pečivo posypané. Nielen ako prevencia aspirácie, teda vdýchnutia zrniečka, ale aj preto, že orechy a pod. sú alergénmi. Ani mak či hrubozrnnú soľ !
Od 9. mesiaca môžeme ovocie na desiatu skombinovať s bielym probiotickým jogurtom, nesladeným, bez prídavku želatíny a škrobu. I na olovrant ponúkneme takýto variant, ak papalo dieťa na desiatu ovocie, na olovrant môžme ponúknuť jogurt a naopak. Alebo skombinovať. Takto sa postupne dostávame k nahradeniu čisto mliečnych dávok nemliečnou stravou. Samozrejme, ak si dieťa žiada aj po nemliečnom príkrme ešte svoje mliečko, netreba mu odmietať. Postupne mu bude nemliečny príkrm stačiť a dávku mlieka si zníži podľa svojej potreby. Takto napokon ostane mliečko len ráno, k raňajkám alebo ešte v posteli skoro ráno a druhá mliečna dávka večer na uspávanie, alebo po večeri.
Od 10. mesiaca do polievok a ostatných jedál ( mäsovo – zeleninových ) pridávame asi 1 čajovú lyžičku olivového oleja., alebo iného zas tudena lisovaného kvalitného oleja ako zdroj vysokokvalitných mastných kyselín
Strukoviny, kapustu, kel, brokolicu, karfiol – ružičky po ukončenom 9. mesiaci.
Dieťa v prvom polroku života priberá individuálne, ale priemerne 150 – 300g týždenne, v druhom polroku je prírastok asi polovičný.
ZHRNUTIE: V prvom roku DOJČAŤU NEPODÁVAŤ:
Ryby, paradajky, papriky, zeler, kyslú kapustu, ríbezle, egreše, citrusy, tropické ovocie, slané a korenené pokrmy, orientálne korenie, dochucovadlá ako horčica, kečup, sójová omáčka, sterilizované potraviny vrátane kukurice, hrášku, huby ani šampióny, údeniny, mäsové konzervy a paštéty, vaječný bielok, syry tučné, plesňové, tavené a tvrdé, smažené jedlá, hranolky, majonézy, zmrzlinu, šľahačku, tepelne upravené cukrárenské výrobky, kysnuté koláče, čierny a zelený čaj, limonády, sýtené nápoje, oriešky, orechy, semienka, mak, med, kakao, čokoládu, tvaroh, syntetické vitamíny ak si to zdravotný stav nevyžaduje.
Strava pre deti do 1 roka by mala byť prirodzená, pestrá, hodnotná, ľahko stráviteľná, denne čerstvá, viackrát nezohrievaná, neprisládzaná, nesolená. V druhom polroku stále zastáva mlieko dôležitú súčasť jedálnička, denná dávka až do skončenia 2. roka je 500 – 600 ml. Mlieko ale nie je nápoj, je potravina. Ak používate priemyselne pripravenú stravu, uprednostnite zloženie nesladené, obohatené o jód, z tuzemského ovocia a zeleniny.
Ak je vaše dieťatko alergické alebo je vo vašej rodine predispozícia = náchylnosť k alergiám či už potravinovým, respiračným či iným, dôsledne dojčite ako sa len dá, aspoň do roka, ale pokojne aj viac, zo stravy vylúčte všetky potenciálne alergizujúce potraviny, väčšina je spomenutá v odstavci „Zhrnutie“ a sú podčiarknuté.
Po prvom roku dieťa papá takmer všetku rodinnú stravu, ak nie je príliš tučná, sladká, objemná, korenená a je šetrne pripravená ( nesmažená, nefritovaná ). Potenciálne alergizujúce potraviny (citrusy, med, oriešky, ryby, bielok…) zavádzame postupne, teda po malých porciách, vždy len jeden deň a počkať, či sa neobjaví precitlivenosť – prejavy alergie nie sú len vyrážky na koži, ale často aj zápchy či hnačka, dlhotrvajúci suchý kašeľ, únava, malátnosť, bolesti brucha…
Slivky, hrozno, kel, kapusta a nafukujúce potraviny sú rovnako skvelým obohatením jedálnička. Až okolo 2. roku pridávame mak, orechy, kakao, čokoládu – nie nevyhnutne !, morské ryby. Celkom vhodné je, čo sa týka sladkostí, skúsiť dieťa aj v tomto naučiť určitému režimu, resp. skúsiť ho naučiť od začiatku na to, že sladkosť je dovolená ako doplnok 1 – 2 x za deň, alebo len občas, nie ako náhrada niektorého chodu, teda nie pred jedlom, ale povedzme ako malá drobnosť k desiate či olovrantu. Pozor na sladké džúsy, aby neboli náhradou za čaj, vodu, ovocné či zeleninové šťavy. Určite nie je namieste výhovorka, ak je dieťa, ktoré vždy jedlo menej, dať mu radšej niečo sladké, čokoládové či vysmážané a pod. nehodnotné, len aby aspoň niečo akože zjedlo. Vôbec mu tým nepomôžeme, chuť do jedla mu to nenapraví, práve naopak. To, že je dieťa, ktoré vždy jedlo málo, ale aspoň pestro, teda trochu pečiva, mäsa, cestovín, príloh, zeleniny, ovocia, teda každá zložka potravy je aspoň ako – tak zastúpená, ale je chudé, podávanie čokolád nie je riešením. Možno nebude tak skoro obézne, ale nie je nikdy isté, že takáto strava ho nepovedie k obezite vo veku, keď bude mať menej pohybu, iné spaľovanie, alebo skrátka v staršom veku. Ani štíhlym ľuďom sa nevyhýbajú ochorenia vyplývajúce zo zvýšeného príjmu tukov a cukrov, cholesterol, triacylglyceridy, cukrovka, rednutie kostí pre nedostatok stavebných látok, alergie…..
Sladkosť poteší jazyk, ale to ostatné už veru nie. Skúsme nežiť pre to, aby sme jedli, ale jesť pre to, aby sme žili. Dá sa naučiť žiť a jesť zdravo a pritom chutne a s radosťou. Prajem Vám veľa radosti pri papaní s Vašimi ratolesťami.
© 2024 Navrhnuté uletenou marketingovou agentúrou PASTELA :)
